Z Wikipédie

Wikipédia nie je lekárske konzílium! Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára!

Aids (pôvodne písané AIDS, z ang. Acquired Immune Deficiency Syndrome) alebo syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti je infekčná choroba ľudí vírusového pôvodu. V roku 2005 zomrelo na túto infekciu podľa údajov OSN viac ako 3 milióny ľudí.

AIDS je charakteristický postupným oslabovaním imunitného systému, ktorého funkčnosť nakoniec poklesne natoľko, že sú mu nebezpečné aj také typy infekcií alebo zhubného bujnenia, ktoré sa u zdravého človeka vôbec nevyskytujú, napríklad kandidózy, Kaposiho sarkóm, zápaľ pľúc spôsobený Pneumocystis carinii.

Pôvodca

Pôvodcom choroby sú dva kmene vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV, z ang. Human Immunodeficiency Virus), patriaci k retrovírom - HIV-1 a HIV-2. Pôvodne sa vírus HIV zaraďoval spolu s vírusmi HTLV-I a HTLV-II do skupiny takzvaných ľudských T-lymfotropných vírusov (HTLV, z angl. Human T-cell Lymphotropic Virus).

Prenos

Červená stužka sa stala symbolom boja proti AIDS.

HIV sa prenáša pri styku telesných tekutín obsahujúcich vírusové častice darcu (krv, spermie) s otvoreným krvným obehom alebo lymfotropným tkanivom príjemcu. K prenosu preto najčastejšie dochádza nechráneným pohlavným stykom a používaním spoločných injekčných striekačiek. Dnes už vďaka testom skoro vôbec nedochádza k infekcii transfúziou krvi (kvôli diagnostike založenej na prítomnosti protilátok však transfúzia potencionálne môže spôsobiť prenos Aids aj v súčasnosti, pozri kapitolu diagnóza).

K prenosu vírusov HIV nedochádza bežným fyzickým kontaktom s infikovanou osobou, nemôže ho prenážať hmyz (komáre).

Diagnóza

Prítomnosť vírusu HIV v organizme je možné diagnostikovať pomocou krvných testov. Najčastejšie sa zisťuje prítomnosť protilátok proti vírusu HIV v krvi. Pozítivny výsledok testu znamená, že organizmus proti vírusu vyrába protilátky a bol ním infikovaný. Protilátky sa však v dostatočnom množstve vytvoria až určitú dobu po nákaze. Počas tejto doby, tzv. imunologického okna dlhého 3-6 mesiacov, nie je možné uvedeným spôsobom prítomnosť vírusu v tele zistiť.

Typy AIDS

Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.

Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.