Bit
Z Wikipédie
Násobky bitu
podľa definície IEC 60027-2
predpona SI
binárna predpona
Meno
Symbol
Násobok
Meno
Symbol
Násobok
kilobit
kb
103 (nesprávne aj 210)
kibibit
Kibit
210
megabit
Mb
106 (nesprávne aj 220)
mebibit
Mibit
220
gigabit
Gb
109 (nesprávne aj 230)
gibibit
Gibit
230
terabit
Tb
1012 (nesprávne aj 240)
tebibit
Tibit
240
petabit
Pb
1015 (nesprávne aj 250)
pebibit
Pibit
250
exabit
Eb
1018 (nesprávne aj 260)
exbibit
Eibit
260
zettabit
Zb
1021 (nesprávne aj 270)
zebibit
Zibit
270
yottabit
Yb
1024 (nesprávne aj 280)
yobibit
Yibit
280
Bit je názov základnej jednotky informácie. Ako skratka sa používa bit alebo b. Používa sa v teórii informácie a v informatike. Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ -- „nepravda“, „zapnutý“ -- „vypnutý“, nula -- jedna.
Termín prvý krát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“ (en:Portmanteau). Pôvod termínu pripísal Johnovi W. Tukeymu.
Bajt (angl. byte, tiež ozn. ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy 8 bitov. Osembitové bajty, tiež známe ako oktety sú schopné reprezentovať 256 rozličných hodnôt (28). Štvorbitové zoskupenie je známe ako nibble (hláska) môže reprezentovať 16 hodnôt (24). V niektorých architektúrach pozostáva slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Pozri veľkosť slova.
Termíny pre veľké množstvá informácie sa tvoria pridaním štandardných predpon; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existujú však nedorozumenia týkajúce sa týchto jednotiek a ich skratiek, pozri podrobne v článku binárny prefix. Hoci je jasnejšia symbolika používať „bit“ pre bit a „b“ pre bajt, „b“ sa často používa pre bit a „B“ pre bajt (v sústave SI je „B“ skratkou pre Bel).
Isté inštrukcie procesora pracujúce s bitmi (ako xor) pracujú na úrovni manipulácie s bitmi narozdiel od manipulácie dát ako séria bitov.
V telekomunikáciách a počítačových sieťach sa prenosová rýchlosť zvyčajne označuje v bitoch za sekundu.
Bit je najmenšia jednotka informácie v súčasnosti používaná v informatike, ale v súčasnosti prebieha intenzívny výskum v kvantovej informatike týkajúci sa qubitov.
Pozri aj
- Informácia a Entropia
- Claude E. Shannon
- Binárny prefix
- Bitrate
- Qubit
- Kapacita počítačových pamätí
Z Wikipédie
Násobky bitu podľa definície IEC 60027-2 |
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
predpona SI | binárna predpona | |||||
Meno | Symbol | Násobok | Meno | Symbol | Násobok | |
kilobit | kb | 103 (nesprávne aj 210) | kibibit | Kibit | 210 | |
megabit | Mb | 106 (nesprávne aj 220) | mebibit | Mibit | 220 | |
gigabit | Gb | 109 (nesprávne aj 230) | gibibit | Gibit | 230 | |
terabit | Tb | 1012 (nesprávne aj 240) | tebibit | Tibit | 240 | |
petabit | Pb | 1015 (nesprávne aj 250) | pebibit | Pibit | 250 | |
exabit | Eb | 1018 (nesprávne aj 260) | exbibit | Eibit | 260 | |
zettabit | Zb | 1021 (nesprávne aj 270) | zebibit | Zibit | 270 | |
yottabit | Yb | 1024 (nesprávne aj 280) | yobibit | Yibit | 280 |
Bit je názov základnej jednotky informácie. Ako skratka sa používa bit alebo b. Používa sa v teórii informácie a v informatike. Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ -- „nepravda“, „zapnutý“ -- „vypnutý“, nula -- jedna.
Termín prvý krát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“ (en:Portmanteau). Pôvod termínu pripísal Johnovi W. Tukeymu.
Bajt (angl. byte, tiež ozn. ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy 8 bitov. Osembitové bajty, tiež známe ako oktety sú schopné reprezentovať 256 rozličných hodnôt (28). Štvorbitové zoskupenie je známe ako nibble (hláska) môže reprezentovať 16 hodnôt (24). V niektorých architektúrach pozostáva slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Pozri veľkosť slova.
Termíny pre veľké množstvá informácie sa tvoria pridaním štandardných predpon; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existujú však nedorozumenia týkajúce sa týchto jednotiek a ich skratiek, pozri podrobne v článku binárny prefix. Hoci je jasnejšia symbolika používať „bit“ pre bit a „b“ pre bajt, „b“ sa často používa pre bit a „B“ pre bajt (v sústave SI je „B“ skratkou pre Bel).
Isté inštrukcie procesora pracujúce s bitmi (ako xor) pracujú na úrovni manipulácie s bitmi narozdiel od manipulácie dát ako séria bitov.
V telekomunikáciách a počítačových sieťach sa prenosová rýchlosť zvyčajne označuje v bitoch za sekundu.
Bit je najmenšia jednotka informácie v súčasnosti používaná v informatike, ale v súčasnosti prebieha intenzívny výskum v kvantovej informatike týkajúci sa qubitov.
Pozri aj
- Informácia a Entropia
- Claude E. Shannon
- Binárny prefix
- Bitrate
- Qubit
- Kapacita počítačových pamätí