definição e significado de čaj | sensagent.com


   Publicitade D▼


 » 
alemão búlgaro chinês croata dinamarquês eslovaco esloveno espanhol estoniano farsi finlandês francês grego hebraico hindi holandês húngaro indonésio inglês islandês italiano japonês korean letão língua árabe lituano malgaxe norueguês polonês português romeno russo sérvio sueco tailandês tcheco turco vietnamês
alemão búlgaro chinês croata dinamarquês eslovaco esloveno espanhol estoniano farsi finlandês francês grego hebraico hindi holandês húngaro indonésio inglês islandês italiano japonês korean letão língua árabe lituano malgaxe norueguês polonês português romeno russo sérvio sueco tailandês tcheco turco vietnamês

Definição e significado de čaj

Definição

definição - Wikipedia

   Publicidade ▼

Sinónimos

čaj (n.)

olovrant

čaj (n.m.)

šálka čaju

Locuções

   Publicidade ▼

Dicionario analógico

Wikipedia

Čaj

Z Wikipédie

Čaj - (z výslovnosti čínského čcha v mandarínskom a kantonskom dialekte; v dialekte menej významného prístavu Sia-men čítaj te – odtiaľto získalo pomenovanie v niektorých iných jazykoch) je nápoj, pripravovaný obvykle lúhovaním lístkov rastliny čajovníka v horúcej vode. Názov čaj sa taktiež používa pre samotné lístky. Označenie čaj sa bežne využíva aj pre iné odvary a nálevy z rôznych rastlín a bylín, prípadne sušeného ovocia (napríklad tzv. bylinkové čaje alebo ovocný čaj).


Obsah

Pestovanie a spracovanie čaju

Čaj vzniká spracovaním listov čajovníka. Z botanického hľadiska je čajovník (lat. Camellia sinensis) stálezelený krík, dorastajúci v prírode do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané na výšku okolo jedného metra. Umožňuje to pohodlnejší zber čajových lístkov, mechanizáciu zberu a zvyšuje úrodu.

Čajová plantáž v Malajzii
Čajová plantáž v Malajzii

Divoký čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii, pri hraniciach Číny a Indie. Ako domestikovaná rastlina se pestuje na mnohých miestach s vhodnými podmienkami, medzi krajiny známe produkciou čaju patria India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália, Argentína a Keňa. Najlepšie sa mu darí v monzúnovom klimate v subtropickom a tropickom páse, rastie na kyslejších pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2500m.

Lístky čajovníka
Lístky čajovníka

Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké medzi jedným a desiatimi centimetrami, dospelé listy sú hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Čajové listy sa väčšinou zbierajú niekoľkokrát do roka, v niektorých oblastiach prakticky celý rok. Lístky sa zbierajú podľa takzvaných zberových formulí, ktoré určují, ktorú čásť výhonku odštipnúť. Obvykle sú cennejšie mladšie a menšie lístky u špičky výhonku a pupeň. Kvalitnejšie čaje sú vyrábané len z vrchných dvoch lístkov a pupeňa.

Ďalšie spracovanie sa deje rôznými spôsobmi, ktoré vedú k rôznym „druhom“ čaju. Základným faktorom je stupeň oxidácie (tradične se využíva z chemického hľadiska nesprávny názov fermentácia). Tradičné delenie je do štyroch základných skupin

  • zelené čaje – listy sa mechanicky narušia, ale oxidácia je rýchlo ukončená pôsobením tepla. V Číne sa na ukončenie oxidácie zvyčajne využíva sušenie na pare, v Japonsku prevláda sušenie na slnku, prípadne teplým vzduchom. Spracovanie je ukončené jeden až dva dni po zbere.
  • oolongy (vyslov úlong, taktiež modrozelené, polozelené čaje) – tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi. Často sú pri príprave navoňané kvetmi, napríklad orchideou, osmanthom.
  • čierne čaje (taktiež červené čaje, tento názov sa používa najmä v Číne kvôli farbe nálevu) – listy sa mechanicky narušia, oxidácia se nechá úplne prebehnúť. Spracovanie trvá týžden aj dlhšie. Veľmi výrazný rozdiel je medzi ortodoxným ručným spracovaním a plne mechanizovanou výrobou metódou CTC (Crush, Tear, Curl) ktorou vzniká drvený substrát vhodný do čajových vrecúčok. V strednej európe (a „západnej civilizácii“ všeobecne) je historicky nejobľúbenejší práve čierny čaj.
  • pu-erh - je dvojnásobne fermentovaný čaj, ktorý sa necháva 'odležať' často aj po dobu niekoľkých rokov. Čím je pu-erh starší, tým býva viac cenený, pričom nezriedka sa predáva aj 15-20 ročný. Vyznačuje sa plnou, zemitou chuťou. Pravdepodobne má na organizmus pozitívne a mierne liečivé účinky.
  • biely čaj - vyrába sa iba z pupeňov a horných lístkov. Neprechádzajú mechanickým spracovaním ani fermentáciou. Biely čaj je takmer bezfarebný a pokladá sa za nápoj gurmánov.

Pôvod a dejiny

Bájka o pôvode

Podľa ľudovej čínskej bájky objavil čaj čínsky cisár Šen-nung pred 5000 rokmi. Cisár, ktorý bol podľa tejto bájky zároveň zakladateľom čínskej medicíny a poľnohospodárstva, pil len prevarenú vodu. Na jednej z jeho ciest mu do kotlíka pri varení vody padli listy čajovníka. Iná bájka hovorí, že skúšal lekárske účinky čajovníka.

Čína

V Číne sa čaj tešil popularite po storočia, ak nie tisícročia. V 8. storočí bol tak populárny, že skupina obchodníkov požiadala spisovateľa Lu Ju (733 - 804) a ten napísal vôbec prvú známu knihu o čaji - Klasické pojednanie o čaji. Postupne sa inovoval aj spôsob distribúcie. Otrhané listy čajovníka sa drvili a miešali s prísadami, aby tak mohli byť zlepené do čajových tehličiek.

Vznik čierneho čaju

Do 17. storočia sa v Číne používal len zelený čaj. Čajové tehličky vydržali dlho čerstvé a používali sa aj ako platidlo. Zelený čaj však nevydržal cesty do Európy, ktoré v tom čase trvali niekoľko mesiacov. V južnej časti Číny sa lístky sušili na slnku a fermentovali. Vznikli tiež aromatizované čaje.

Čaj putuje do Kórei a Japonska

Čaj sa postupne stal známym nápojom aj mimo Číny. Záznamy z čias kórejskej dynastie Korjo (918 - 1392) hovoria o rituále darovania čaju v budhistických chrámoch. Prvá zmienka o používaní čaju v Japonsku pochádza z roku 729, keď cisár Šómu pohostil vo svojom paláci sto budhistických mníchov. Nie je známe, že by sa V tom období pestoval v Japonsku čajovník, takže bol pravdepodobne dovážaný. Zatiaľ čo rituály spojené s pitím čaju v Číne postupne zanikli, v Japonsku sa rozvinuli do zložitého, niekedy až pár hodinového obradu.

Čaj sa dostáva do Európy

Benátsky cestovateľ Marco Polo vo svojich zápiskoch čaj nespomína, ale v roku 1618 dostal ruský cár Michal I. čaj darom od čínskeho cisára. Čoskoro putovalo do Ruska mnoho ťavích karaván ročne. Nizozemskí a portugalskí obchodníci ho doviezli do Európy niekedy začiatkom 17. storočia. Spočiatku bol drahý, a tak sa rozšíril len medzi aristokraciou. So stúpajúcim objemom dovozu sa stal prístupný aj širšej vrstve obyvateľstva.

Čaj v Anglicku

Na britských ostrovoch sa čaj rozšíril za panovania Karola II.. Jeho manželka, Katarína z Braganzy, si priniesla zvyk pitia čaju z rodného Portugalska. Karol II. však uvalil na dovoz čaju vysokú daň, a tak sa stal predmetom pašovania. V 18. storočí vzrástla konzumácia čaju z niekoľko desiatok ton ročne na viac ako 6000 ton v roku 1791 [1]. Pitie čaju sa zaužívalo v anglických kaviarňach a neskôr v čajových záhradách.

Čaj o piatej

Čaj sa v Anglicku pil v ktorúkoľvek dennú hodinu a čaj popoludní nemal pevnú formu. Keďže bol medzi obedom a neskorou večerou dlhý časový odstup, vo vyšších vrstvách však vznikol zvyk podávať čaj o piatej. Podávalo sa aj pečivo alebo iné občerstvenie. Zvyk si osvojili aj široké vrstvy, keď pracujúcim často nahrádzal aj večeru.

Bostonské pitie čaju

Čaj si Angličania doniesli aj do Nového sveta. V roku 1767 však Anglicko uvalilo na americké kolónie daň a v priebehu nasledujúcich rokov väčšina prístavov Ameriky nedovolila prijímanie zdaňovaného tovaru. V roku 1773 vyslali Angličania zásielku čaju do Bostonu. 16. decembra toho istého roku ho v jeho prístave vyhádzala skupina mužov prezlečených za Indiánov bedne čaju do mora. Viedlo to nie len k vyslaniu anglického vojska do Severnej Ameriky a neskôr k vojne za nezávislosť, ale aj k ústupu pitia čaju. Na tomto území ho nahradila káva.

Príprava čaju

Čaj je pripravovaný v zalievaním sypaného alebo sáčkového čaju v čajovej konvici, čajníku alebo priamo v čajovom hrnčeku. Všeobecné pravidlo hovorí, že čaj má byť nasypaný ako prvý - ešte pred naliatím horúcej vody.

Vhodná teplota vody na zaliatie závisí na druhu pripravovaného čaju. Čaje, ktoré majú krátku dĺžku oxidácie - prípadne žiadnu - by mali byť podľa odporúčaní zalievaní vodou s teplotou od 75°C - 90°C. To platí pre zelený alebo biely čaj. Čaje s dlhšou oxidačnou dobou je odporúčané zalievať vodou s vyššou teplotou - okolo 95°C - 100°C.

Dĺžka lúhovania tiež závisí na druhu čaju a môže sa líšiť aj ak ide o dva čaje z rovnakej záhrady ale z rôznych sezón.

Ak je čaj pripravovaný zo sáčkového čaju, je vhodné dodržať množstvo vody, ktorá je odporučená na balení. Ak ide o sypaný čaj, neexistuje jednotné pravidlo. Jedna čajová lyžička pre jednu osobu (okolo 200ml vody) môže byť dobrý pomer, ktorý je možné upraviť podľa želanej chuti. Čaje z vyšších polôh je napríklad odporúčané zalievať väčšou dávkou vody.

Čaj sa pije samotný aj dochutený. Do čaju sa zvykne pridávať:

Popísaný spôsob prípravy čaju je typický pre európsky región a líši sa od prípravy v iných častiach sveta.

Ľadový čaj

Ľadový čaj sa teší veľkej popularite v USA alebo v Rusku. Ide o chladený čaj, častokrát podávaný s ľadom. Nápad podávať čaj v takejto podobe vznikol na základe toho, že studený nápoj je v lete vhodnejší, ako horúci.

Ľadový čaj možno pripraviť tak, že sa silnejší čaj nechá na niekoľko hodín vychladiť v chladničke. Potom sa podáva s ľadom, dochutiť čestvou mätou alebo ďumbierom.

Mlieko v čaji

Pridávanie mlieko do čaju sa rozšírilo hlavne v Británii, ale nie je to invencia Angličanov. Takýto zvyk mali už Mongoli a známy bol aj v Mandžursku. V Holandsku a Francúzsku sa ale tento zvyk neujal.

Mlieko v čaji je vecou osobného vkusu a zväčša sa pridáva do čierneho čaju alebo zmesí z neho pripravených a do niektorých zelených čajov, nie však do čínskych čiernych čajov ani do ľahších čiernych čajov.

Existujú rôzne odporučenia týkajúce sa postupnosti miešania čaju a mlieka. Ak je v šálke prvé mlieko, chráni to jej glazúru a je menšia pravdepodobnosť, že nalievaný horúci čaj spôsobí zrazenie mlieka. Mlieko nalievané do čaju zas zjednodušuje odhadnúť správny alebo želaný pomer zmesy.

Instantný čaj

Na našom trhu je prístupný aj instantný čaj. Jeho výhodou je rýchlosť prípravy. Je vyrábaný tak, že sa čajové lístky najskôr sparia a potom oddelia o lúhu, ktorý už obsahuje látky typické pre čaj. Tekutina sa ďalej spracúva na pevné skupenstvo, napríklad odparovaním alebo filrovaním, prípadne - podobne ako instantná káva - procesom zmrazenia a sušenia. Takéto čaje sú často dochucované, napríklad ovocnými prísadami, vanilkou, medom a podobne.


Knižné publikácie

Externé odkazy

Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:

 

todas as traduções do čaj


Conteùdo de sensagent

  • definição
  • sinónimos
  • antónimos
  • enciclopédia

 

4149 visitantes em linha

calculado em 0,046s